Dbajte, aby moje Slovo vo vás ožilo; lebo len to jediné vám môže priniesť taký úžitok, aký potrebujete, aby ste vášmu duchu umožnili stúpať do svetlých výšin večných záhrad Božích.
Nič neprospeje o Slove iba vedieť! A keby ste dokázali celé moje Posolstvo odrecitovať naspamäť vetu za vetou, aby ste ním poučili seba i svojich blížnych … nič by to neosožilo, pokiaľ podľa neho nekonáte, v zmysle môjho Slova nemyslíte a celý svoj pozemský život si podľa neho nezariadite ako niečo samozrejmé, čo vám prešlo do mäsa a krvi, čo sa nedá od vás oddeliť. Len potom budete môcť čerpať z môjho Posolstva večné hodnoty, ktoré pre vás v sebe prechováva.
„Podľa ich skutkov máte ich poznať!“ Tieto Kristove slová platia v prvom rade všetkým čitateľom môjho Posolstva! Podľa ich skutkov, to znamená podľa ich pôsobenia, teda ich myslenia, ich konania vo všedných dňoch ich pozemského bytia! Ku skutkom patrí i vaša reč, nielen vaše konanie; lebo reč je konaním, ktorého účinok ste doteraz podceňovali. Patria k tomu dokonca aj myšlienky.
Ľudia sú zvyknutí hovoriť, že na myšlienky „clo neplatí“. Chcú tým naznačiť, že za myšlienky nemôžu byť braní pozemsky na zodpovednosť, pretože tieto stoja na stupni, pre ľudské ruky nedosiahnuteľnom.
Preto sa často zahrávajú najľahkomyseľnejším spôsobom s myšlienkami, alebo lepšie povedané, zahrávajú sa v myšlienkach. Žiaľ, je to často veľmi nebezpečná hra v mylnej domnienke, že môžu z toho vyjsť nedotknutí.
V tom sa však mýlia; lebo aj myšlienky patria k hrubohmotnosti a musia byť za každých okolností aj v nej odčinené skôr, ako duch bude schopný slobodne sa vzniesť do výšky, len čo sa odpútal od pozemského tela.
Snažte sa preto už vo svojich myšlienkach stále sa zachvievať v zmysle môjho Posolstva tak, že budete chcieť len ušľachtilé a nebudete zostupovať do nížin v domnienke, že to predsa nemôže nikto vidieť ani počuť!
Myšlienky, slová i zjavné činy, to všetko patrí do ríše hrubohmotnosti tohto stvorenia!
Myšlienky pôsobia v jemnej hrubohmotnosti, slová v strednej a zjavné skutky sa formujú v najhrubšej, teda v najhutnejšej hrubohmotnosti. Všetky tieto tri druhy vášho konania sú hrubohmotné!
Lenže formy všetkých týchto troch druhov sú úzko spojené a ich účinky zasahujú
do seba. Čo to pre vás znamená, ako prenikavo a často rozhodujúco sa to prejaví vo vašom bytí, to v prvom okamihu nedokážete ani odhadnúť.
To nehovorí nič iné, ibaže aj myšlienka môže samočinne vo svojom druhu pri ďalšom pôsobení posilniť ešte rovnaký druh v strednej hmotnosti, a tým ho priviesť do silnejších foriem. Práve tak v tomto zosilnení potom ďalej pôsobí a dáva vzniknúť viditeľnej a účinnej forme v najhrubšej hmotnosti, pričom vy sami sa toho zdanlivo bezprostredne nezúčastňujete.
Je hrozné toto vedieť, ak poznáte ľahkomyseľnosť a bezstarostnosť
pozemských ľudí v ich myslení.
Bez toho, žeby ste to vedeli, ste zúčastnení na nejednom čine, ktorý vykoná niektorý z vašich blížnych len preto, že sa mu dostalo práve vám vysvetleným spôsobom posily, ktorá bola schopná dohnať ho k najhrubšiemu vykonaniu niečoho, čo doteraz v ňom driemalo a s čím si on doteraz vždy zahrával len v myšlienkach.
Tak sa nejeden pozemský človek veľmi často pohŕdavo pozastavuje nad nejakým činom svojho blížneho, s hnevom zatracujúc a odsudzujúc taký čin, za ktorý je však pred večnými Božími zákonmi spoluzodpovedný! Pritom môže ísť o jemu celkom neznámeho človeka a o čin, ktorý by on sám nebol nikdy vykonal v najhrubšej hmotnosti.
Vmyslite sa raz do takých dejov. Len potom pochopíte správne, prečo k vám volám vo svojom Posolstve: „Udržujte krb svojich myšlienok čistý, tým založíte mier a budete šťastní!“
Keď sa však potom sami stanete dostatočne silnými vo svojej vlastnej očiste, potom bude na zemi páchané omnoho menej zločinov ako doteraz, za ktoré boli spoluvinní mnohí bez toho, aby o tom vedeli.
Čas a miesto takých činov, za ktoré môžete byť spoluvinní, nehrá pritom žiadnu rolu. I keby sa to stalo na protiľahlom konci zeme od miesta, na ktorom sa zdržujete, na miestach, kam vaša noha nikdy nevkročila, o ktorých jestvovaní nemáte ani poňatia. Zosilnené útvary z vášho pohrávania sa s myšlienkami dôjdu až tam, kde objavia rovnorodosť, bez ohľadu na vzdialenosti, národnosť a krajinu.
Tak sa môžu myšlienky závisti a nenávisti časom vrhnúť na jednotlivcov, skupiny, alebo celé národy, kde nájdu rovnorodosť, donútia ich vykonať činy, ktoré v uskutočnených formách sú celkom odlišné od tých, ktoré vznikli až po vašom pohrávaní sa s myšlienkami.
Dôsledok sa potom ukáže podľa toho, aké cítenie mal vykonávateľ v čase činu. Tak ste mohli prispieť k spáchaniu činov, na hrôzu ktorých ste sami v skutočnosti nikdy ani nepomysleli, a predsa ste s nimi spojení a časť spätného pôsobenia musí zaťažiť vášho ducha, musí sa na neho zavesiť ako závažie, až sa odlúči od tela.
Naopak, môžete ešte silnejšie prispieť k mieru a ku šťastiu ľudí. Čistým a radostným myslením môžete sa podieľať na činoch, ktoré vytvárajú celkom cudzí ľudia vaším prispením.
Samozrejme z toho prúdi požehnanie súčasne aj späť na vás a vy ani neviete, prečo k vám prichádza.
Keby ste aspoň raz mohli vidieť, ako sa neposunuteľná spravodlivosť najsvätejšej Božej vôle neustále naplňuje v samočinných zákonoch tohto stvorenia a postihuje každú jednotlivú myšlienku, ktorú prechovávate, potom by ste napli všetky svoje sily, aby ste udržali čistotu svojho myslenia!
Až potom sa stanete takými ľuďmi, akých chce Stvoriteľ vo svojom diele milostivo viesť k vedeniu, ktoré im prepožičia večnosť a učiní z nich pomocníkov vo stvorení. Potom sa stanú hodní toho, aby prijímali vysoké milosti, ktoré sú určené ľudskému duchu, aby ich v radostnom a vďačnom odovzdávaní premenené zasielal tým tvorom, ktoré sú schopné prijímať ich od ľudí len v takejto premene. Dnes sú od toho hriešne odrezané úpadkom ľudského ducha, hoci im bolo umožnené vzniknúť v časoch lepšieho a čistejšie žijúceho ľudstva.
Ale tým ste potom na zemi prežiarili pre seba k životu iba jedinú vetu z môjho Posolstva!
Ona je pre vás tou najťažšou, ktorá potom všetko ostatné veľmi uľahčí. Jej splnenie musí vyvolávať zázrak za zázrakom, ktoré vám budú pozemsky viditeľné a hmatateľné. –
Keď ste sa takto premohli, potom leží na ceste opäť jedno nebezpečenstvo, ktoré vzniklo z pokrivenosti ľudského myslenia: v ovládaní myslenia rozoznáte silu, ktorú by ste až veľmi radi vtlačili do celkom určitých foriem, aby slúžila tomu či onomu zvláštnemu účelu, zloženému z vlastných prianí!
Práve pred tým vás chcem už dnes varovať; lebo nebezpečenstvo by vás mohlo pohltiť a vy by ste v ňom zahynuli vtedy, keď ste už vkročili na správnu cestu.
Chráňte sa pred tým, aby ste si túto čistotu myšlienok vynucovali kŕčovitým úsilím. Takto by ste ju zatláčali do určitých dráh a vaša námaha by sa stala len vecou umelo vynútenou, pokryteckou a nikdy by nemohla mať taký veľký účinok, ako má mať. Vaša námaha by priniesla škodu namiesto úžitku, pretože by pritom chýbalo pravé slobodné cítenie. Bola by to opäť len činnosť vášho rozumového chcenia, nikdy však práca vášho ducha! Varujem vás pred tým.
Myslite na moje slová Posolstva, ktoré vám hovoria, že každá opravdivá veľkosť môže spočívať len v jednoduchosti, pretože pravá veľkosť je jednoduchá! Tej jednoduchosti, ktorú tu mienim, budete môcť možno lepšie rozumieť, ak si namiesto nej dáte ako prechod pozemsky-ľudský pojem prostoty. To bude asi vášmu porozumeniu bližšie a vystihne tým to pravé.
Myšlienkovým chcením nemôžete svojim myšlienkam dať tú čistotu, ktorú mienim. Čisté chcenie musí prosto a neobmedzene vzniknúť z vášho citu, nie vtlačené do slov, ktoré môžu dať vznik len ohraničenému pojmu. To nesmie byť, ale všeobsiahla snaha o dobro, ktorá dokáže vznik vašich myšlienok zahaliť a preniknúť ešte prv, ako nadobudnú formu, to je to pravé, čo potrebujete.
Nie je to ťažké, dokonca ľahšie ako ostatné pokusy, len čo pritom panuje skromnosť, v ktorej sa nemôže prejaviť domýšľavosť rozumu o vlastnej schopnosti, o vlastnej sile. Nemyslite na nič a uvoľnite v sebe snahu o ušľachtilé, dobré. Potom získate taký základ myslenia, ktorý pochádza z chcenia vášho ducha. Čo z toho vznikne, môžete spokojne prenechať práci rozumu v najhutnejšej hrubohmotnosti. Nikdy sa nemôže sformovať niečo nesprávne.
Odhoďte všetko súženie v myšlienkach ďaleko od seba. Namiesto toho dôverujte svojmu duchu, ktorý si správne prekliesni cestu, pokiaľ si ju sami nezatarasíte. Byť slobodní v duchu, to neznamená nič iné, ako nechať ducha ísť vo vás svojou cestou! On nemôže potom nikde inde poputovať, len do výšin; lebo jeho druh ho sám s istotou ťahá nahor. Doteraz ste ho zdržiavali tak, že sa viac nemohol rozvinúť, tým ste jeho rozlet, či perute spútali.
Základ pre výstavbu nového ľudstva, ktorý nemôžete obísť, spočíva v jedinej vete: Udržujte krb svojich myšlienok čistý!
A s tým musí človek začať! Je to jeho prvoradou úlohou, ktorá ho učiní takým, aký musí byť! Vzorom pre všetkých, ktorí usilujú k Svetlu a Pravde a ktorí chcú celým svojím bytím vďačne slúžiť Stvoriteľovi. Kto toto splní, nebude potrebovať žiadne iné pokyny. Je takým, aký má byť a dostane sa mu neskrátene tých pomocí, ktoré na neho čakajú vo stvorení, aby ho viedli bez prerušenia do výšin.